Rozdelenie malawských cichlíd

06.10.2010 12:17

    Jazero Malawi leží na juho-východe afrického kontinentu. Obklopené je štátmi Malawi, Mozambik a Tanzánia. Je približne 604 km dlhé a 85 km široké. Počiatok jeho vzniku vedci odhadujú na obdobie z pred 1 až 2 miliónov rokov. Jedná sa o skalnaté jazero so sladkou vodou. PH sa pohybuje v rozmedzí 7,8 – 8,6. Teplota vody v tomto jazere je 23 – 28°C. Vodivosť na povrchu je od 215 do 225 µS. V jazere Malawi alebo „Nyasa“, ako ho stále nazývajú v Tanzánii a Mozambiku žije vyše 280 doposiaľ známych druhov cichlíd. Odhaduje sa však, že tento počet môže byť až dvojnásobný. Väčšina týchto rýb sú endemity. Tzn., že sa nevyskytujú nikde inde na svete. Malawi cichlidy rozdeľujeme do troch základných skupín: Mbuna, Haplochromines (Haps) a Peacocks.

 

    Mbuna cichlidy sú najrozšírenejšie Malawi ryby medzi akvaristami. Sú to prevažne rastlinožravé ryby, ktoré žijú medzi skalami a požierajú nánosy rias a sedimentu, v ktorom sa ukrývajú drobné živočíchy. Pre tento účel majú silné mäsité pery, ktorými riasy doslova odtrhávajú zo skál. Vo svojom prirodzenom prostredí sú naučené brániť si svoje teritórium, v ktorom sa nachádza potrava, a tento prejav si zachovávajú aj generácie odchované v akváriách. V praxi sa práve kvôli tomuto osvedčil najviac model chovu týchto rýb v skupinách. Vtedy sa vnútro druhová agresivita rýb rozdeľuje medzi viacerých jedincov a tým pádom nie je napádaná len jedna ryba, ktorá by čoskoro podľahla. Najčastejšie ovláda akvárium jeden dominantný tzv. alfa samec. Z pravidla to býva vzrastovo najväčšia ryby v akváriu, ale nemusí to byť vždy tak. Zloženie skupín by malo pozostávať z jedného samca a niekoľkých samíc, alebo z viacerých samcov a viacerých samíc. Pomer pohlaví by mal byť 1:2 a viac, v prospech samíc. Najnešťastnejším riešením je model s dvoma samcami. Jeden samec postupom času podľahne útokom druhého samca a to bez ohľadu na to koľko samíc bude v akváriu.

    Mbuna cichlidy sú obľubované medzi akvaristami bezpochyby aj pre ich farebnosť. Svojou rozmanitosťou a farebnosťou často pripomínajú morské koralové rybky. Preto si Malawi akvárium s mbuna cichlidami vyslúžilo aj označenie sladkovodné more. Samice bývajú rovnako pestro farebné ako samci, v mnohých prípadoch sú farebne od samcov odlíšené, ale so svojimi výraznými farbami. Napríklad obľúbená mbuna Pseudotropheus saulosi Coral Red, ktorej samec je modrý s čiernou chrbtovou a prsnými plutvami (niekedy aj s čiernym bruchom) a samice sýto oranžové až do červena. Pri týchto rybách je jednoduché rozlíšenie pohlaví pomocou sekundárneho sexuálneho dimorfizmu (rozdielu), pretože ho vidíme podľa farby. Aj keď ryby do veľkosti 5-6 cm bývajú farebne rovnaké. Napr.: u P. Saulosi Coral Red oranžové (aj samci). Zložitejšie je to u rýb bez sekundárneho pohlavného dimorfizmu, kde na prvý pohľad rozdiel medzi samcom a samicou nevidíme. Dá sa však rozlíšiť podľa správania rýb a skúsenejší chovateľ dokáže pohlavie u niektorých druhov rozlíšiť aj podľa tvaru tela, plutví a iných drobných rozdielov, ale to platí taktiež len u dospelých jedincov. Najspoľahlivejší spôsob rozdelenia je podľa urogenitálnej papily, čo je vlastne močopohlavná bradavka, a nachádza sa pred análnym otvorom. Tento spôsob je už značne obtiažny a vyžaduje si skúsenosti.

    Potrava pre mbuny by mala byť prevažne rastlinného charakteru s obsahom riasy spirulina. Raz týždenne je vhodné dokrmovanie mrazenou artémiou alebo cyklopom. Toto zabezpečí aj zvýraznenie farby rýb. K vyfarbeniu bez pochyby dopomáhajú aj krmivá s obsahom astaxantínu. Mne osobne sa veľmi osvedčilo krmivo Tropical Astacolor. Dôležité je nekŕmiť stále tým istým krmivom, ale obmieňať ich. Ja používam dlhoročne tieto krmivá Tropical Astacolor, Tropical spirulina, Tropical vitality color, Sera granugreen, Sera flora, OSI vividcolor, OSI spirulina a mrazené krmivo podľa tohto receptu.

 

    Haplochromines cichlidy nazývané skrátene Haps žijú ďalej od brehu ako mbuny a taktiež v hlbšej vode. Sú to dravce, ktorých základom jedálneho lístka sú mbuny a to hlavne mladé rybky. Kým mbuny dorastajú do 10, maximálne 13 cm, hapky dorastajú do 20-30 cm. Výnimkou nie sú ani 40 cm ryby. Napriek svojej veľkosti sú to menej agresívne ryby ako mbuny. Taktiež je ale výhodný chov v počte jeden samec na dve až tri samice. Agresivita dominantného samca narastá len v období rozmnožovania, čo sa dá čiastočne kompenzovať vhodným rozostavením skál a dekorácie po akváriu. Tieto ryby potrebujú pre svoju veľkosť rozmernejšie akváriá.

    Nie je veľmi vhodné chovať hapky spolu s mbunami, ale ani toto nie je vylúčené. Najväčším problémom pri tomto modeli chovu bývajú rozdielne stravovacie návyky. Kým mbuny treba kŕmiť prevažne rastlinným krmivom (z veľkého množstva živočíšnych bielkovín majú mbuny zažívacie problémy tzv. malawi bloat, kvôli ich dlhému tráviacemu traktu, ktorý vedie až k úhynu), tak hapky si vyžadujú veľký obsah mäsitej zložky ich jedálnička. V spoločnom chove s mbunami im toto nemôžeme dopriať, preto budú hapky rásť pomalšie, nebudú vynikať takými farbami aké by mali pri vhodnej potrave a taktiež sa budú menej trieť.  Väčšina haplochromines cichlíd majú výrazný sekundárny sexuálny dimorfizmus. Samce bývajú krásne vyfarbené, kým samice sú šedé, hnedé, sivé a nevýrazné. Aj tu však existujú výnimky. Aj tu, tak ako vlastne pri všetkých rybách je najspoľahlivejším spôsobom rozlíšenia pohlavia určenie podľa urogenitálnej papily.

    Základným prvkom potravy, tak ako už bolo spomenuté by malo byť mäso. V žiadnom prípade však nie mäso teplokrvných živočíchov (hovädzie, bravčové, atď.). Veľmi vhodné je rybie filé, artémia, cyklop (aj keď tieto sú dosť malé), komárie larvy, rôzne rybie mäso, krevety a iné. Z priemyselne vyrábaných krmív sú to kvalitné granule a vločky s vysokým podielom bielkovín. Osvedčilo sa mi aj podávať krmivo určené pre diskusy.

 

    Peacocks cichlidy sú vlastne cichlidy rodu Aulonocara. Tieto patria s prihliadnutím na stravovacie návyky niekde medzi mbuna a haplochromines. Sú to v podstate všežravce, ktoré žijú bližšie k pobrežiu ako hapky. Aulonocary vynikajú svojou farebnosťou. Týka sa to však len samcov, pretože samice sú takmer vždy veľmi nevýrazné. Farebné samice je možné vidieť napríklad pri druhu Fire Fish. Tento druh však nie je prirodzenou formou, ktorá žije v jazere, ale bol vyšľachtený v akváriách. Ani tu však samice nedosahujú také prenikavé a žiarivé farby, ako majú samce. U Aulonocar je často sfarbenie tvorené niekoľkými farbami, čo dáva možnosť zostaviť osádku akvária výhradne len z Aulonocar. Treba ale dávať pozor na prípadné kríženie, ktoré nie je zriedkavé. Samice väčšiny druhov Aulonocar sú si veľmi podobné, čo samcov dosť mätie a mnoho krát sa vytrú aj so samicou iného druhu. Pokiaľ chovateľ nemá ambície ďalej ryby odchovávať a rozmnožovať nemusí to byť na škodu. Bolo by však nevhodné, aby sa takéto krížence dostali medzi širokú verejnosť, pretože bývajú často náchylné na ochorenia a ich potomstvo môže vyzerať úplne inak ako rodičia.

    Celkom vhodnou kombináciou sú Aulonocary spolu s menšími druhmi haps. Toto spojenie môže prosperovať aj čo do priestoru akvária, aj do stravovacích návykov. Základom úspešného chovu je zariadiť akvárium dostatočným počtom skál a úkrytov. Pri tejto kombinácii je možné použiť ako dekoráciu aj rastliny, pretože ani hapky, ani peacocks ich veľmi požierať nebudú. Požieranie rastlín týmito rybami sa dá celkom eliminovať prikrmovaním granulami alebo vločkami s obsahom riasy spirulina.

 

    Či už sa rozhodnete pre mbuna, haps alebo peacocoks je vhodné najskôr dôkladne zvážiť, či je Vami vybraná kombinácia rýb vhodná do spoločného akvária. Ideálnym riešením je si pred samotnou kúpou naštudovať o rybe nejaké informácie, prípadne sa poradiť s chovateľom. Vždy však platí, že zariadenie akvária musí byť členité, s dostatočným počtom skál a úkrytov, kde nie je veľmi rozhodujúca výška akvária, ale plocha jeho dna.

 

 

© Martin IVAN 2010